Zmysel života plne pochopil iba ten, kto sa usiluje plniť Božiu Vôľu. Kto sa uznáva za stvorenie Nebeského Otca, vie aj to, že Otec mu dal úlohu pre pozemskú existenciu. Vie, že musí urobiť všetko, o čom rozhodla Otcova Múdrosť a teraz sa prirodzene podriaďuje Božej Vôli a usiluje sa splniť každé Otcovo prikázanie. Ak postaví do popredia plnenie Božích prikázaní, potom plne pochopí aj zmysel života a jeho pozemský život naozaj nebude bez úspechu a to pre celú večnosť. Stupeň lásky k Otcovi bude teraz vždy určovať jeho vážnosť snahy o duševnú dokonalosť, pretože ten, kto je pohltený láskou k Bohu, bude rád a s radosťou plniť všetky Jeho prikázania, a tak sa také pozemské dieťa aj zmocní Otcovej ruky a bude Jeho Láskou ťahané nahor.
Viera má tiež pôvod v spoznávaní jeho osudu na Zemi. Človek musí najprv uveriť v Stvoriteľa, v Jeho Lásku, Múdrosť a Všemohúcnosť a uznať sa za Jeho výtvor. Potom pochopí aj zmysel života a keďže už verí, tak sa aj bude snažiť žiť úplne v súlade s týmto zmyslom. A tak prirodzeným dôsledkom tohto uvedomenia je, že sa na celý svoj život, svoje činy a myšlienky bude vždy pozerať vo svetle tohto uvedomenia a vynaloží všetko úsilie, aby konal to, čo je Božou Vôľou. Uznáva totiž, že je dieťaťom Nebeského Otca a ak je základom všetkého konania človeka čistá láska k Bohu, vzniká dôverný vzťah s Otcom. Je znovuzrodený k novému životu – k duchovnému životu uprostred materiálneho prostredia. Teraz všade hľadá a nachádza svojho Spasiteľa a Vykupiteľa, na základe lásky k Spasiteľovi sa oslobodzuje od moci zla a tak je jeho pozemský život so svojou pozemskou činnosťou už len nepodstatným, sebarealizujúcim sa sprievodným životom skutočnej existencie. Celou svojou vôľou sa usiluje už len o čo najväčšiu dokonalosť – o čo najhorlivejšie zachovávanie Božích prikázaní. A jeho horlivosť bude požehnaná už aj na Zemi tým, že Otec svoje dieťa hojne zabezpečí predovšetkým duchovne, ale nedovolí mu ani pozemsky hladovať, nakoľko je to užitočné pre spásu jeho duše.
A tak sú schopní správne pochopiť zmysel života len tí ľudia, pre ktorých sa pozemské potreby zdajú triviálne a nedôležité, ktorí sa dokážu dobrovoľne a radi odlúčiť od hmoty a pre ktorých je Božský Spasiteľ stelesnením všetkej túžby po Láske. Lebo len dôverný vzťah – odovzdanie sa Spasiteľovi, urobí pravý zmysel života pre človeka pochopiteľným. Bez tohto jedného – nebude možné pochopiť ani to druhé…
Iba tí, ktorí majú stále na pamäti cieľ večného života, budú schopní skutočne naplniť svoj cieľ aj na tejto Zemi. Každý, kto je príliš uchvátený a ovládaný hmotou, bude svoju lásku stále viac obracať k mnohým svetským veciam, než aby ju zameral výlučne na Božského Spasiteľa. A dovtedy jeho snaha smerujúca nahor, pohltenie Božou Vôľou a plnenie Jeho prikázaní zostane pre neho prázdnym pojmom, pretože len láska ku Kristovi toto všetko robí zrozumiteľným.
Preto sa pozemské dieťa vždy odovzdáva Otcovi v Nebi celou svojou vôľou – ak správne rozpoznalo zmysel pozemského života, ktorý je založený na viere a láske k Ježišovi Kristovi – Vykupiteľovi sveta. Amen.